Medzi nebom a zemou

Autor: Marek Tóth | 14.11.2014 o 13:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  168x

Ahoj. Tak toto je môj prvý blog, pre začiatok to bude len také kratšie.  Takže určite sa mnohým z Vás vynorila niekedy otázka, či existuje niečo vyššie ako tento svet. Či existujú mýtickí bohovia, Boh kresťanský, Alah alebo iný. Čo Vy považujete za realitu? Čo je podľa Vás to, na čo sme prišli my, ľudia, na túto zem. Aký to má všetko zmysel. Len prežiť šťastných 20, 50, pri dobrej sile aj 80 či viac rokov, alebo toto všetko má hlbší zmysel?

Ahoj. Tak toto je môj prvý blog, pre začiatok to bude len také kratšie. 
Takže určite sa mnohým z Vás vynorila niekedy otázka, či existuje niečo vyššie ako tento svet. Či existujú mýtickí bohovia, Boh kresťanský, Alah alebo iný. Čo Vy považujete za realitu? Čo je podľa Vás to, na čo sme prišli my, ľudia, na túto zem. Aký to má všetko zmysel. Len prežiť šťastných 20, 50, pri dobrej sile aj 80 či viac rokov, alebo toto všetko má hlbší zmysel?

Teraz zhuba opíšem svoj príbeh. Keď som mal 13 rokov, tak som začal hľadať zmysel toho, prečo som tu. Dovtedy som chodieval na všelijaké stretká, besiedku, dorasty, párkrát aj na tábory. Avšak, pravdupovediach som nevedel, o čo ide, na čo tam chodím. Vedel som ale, že ma tam ťahá akási sila. Možno taká čistota, že sa tam nepoužívali hrubé vulgarizmy (aj keď niekedy sa stane, keďže sme len ľudia), nefajčilo sa tam a tak podobne. Ale to určite nebol ten dôvod, pre čo som tam chodil, na čo...

Keď som však dosiahol hranicu leta roku 2012, tam som bol pozvaný na jedno stretnutie, či skôr konferenciu. Išiel som tam s tým, že si zaspievam, pokecám s niektorými ľuďmi, spoznám nové tváre. Prvá noc 5-dňovej konferencie bola zaujímavá, dala mi nové vedomosti, ktorým som ale asi celkom neveril. Témou druhého večera bola „Ježiš - Pán a priateľ". Tu sa mi všetko ujasnilo. Mal som určité poznatky, a nakoľko som kresťan-protestant, mal som aj konfirmáciu (niečo na štýl 1. sv. prijímania, ibaže v staršom veku.) Takže som poznal, i keď neúplne a nedokonale, to, čomu som „veril"-neveril. No, a v ten 2. večer som pocítil niečo, čo slovami nedokážem dokonale opísať. Bol to chlad, a v hlave sa mi akosi zdalo, že som v stane (bolo to vonku), že som tam bol len ja a speakerka (dievča, Anička). Akoby tam nikto iný nebol. A akoby sa prihovárala jedine mne. S nikým som sa o tomto zatiaľ asi nezdôveril takto dopodrobna; s týmto mojim svedectvom. No ja som zrazu videl, ako ma Boh, Hospodin miluje. Že je mojím Ockom, ktorý za mňa dal svojho Syna. A to už nebolo len to, čo som poznal naspamäť. Ja som tomu naozaj veril....

Viete si predstaviť, že máte jedného syna, a toho obetujete pre nejakých ľudí? Ja si to nedokážem predstaviť. Mrazivá predstava. A predsa sa to stalo. Ježiš, náš Pán a Priateľ, zomrel. Za mňa. Za teba. Za tvojich rodičov, kamarátov. Aj za toho chlapca, ktorý práve zomiera. Aj za africké dievčatko, ktoré je dehydrované. Proste za každého...tá noc ma uistila. Že toto je realita...

A postupne som začal spoznávať taje môjho života, spoznával som sa s Bohom v tej najväčšej intímnosti. 

 

Tak toto bolo moje svedectvo. Skúste porozmýšľať, čomu skutočne veríte. A odpoveď, že „ničomu", dobre vieme, nie je možná. Každý v niečo verí. Aj keď si tým nie je istý. Aj keď človek verí, že ničomu neverí, a že verí, že po smrti nie je nič; tak aj takýto človek verí. Verí, že neverí :) Skúste sa zamyslieť...v mojom ďalšom blogu sa do toho skúsime spolu zahĺbiť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?